Grécke kamikadze

Autor: Auxt Róbert | 5.7.2015 o 21:28 | (upravené 5.7.2015 o 23:16) Karma článku: 8,09 | Prečítané:  2584x

Otvorenie Pandorinej skrinky, ekonomické kamikadze a krok do neznáma. Takto by sa dalo klasifikovať grécke „nie“ ekonomickej politike Eurozóny a EÚ ako takej.

Fakt, že banky v Grécku už neotvoria a ľudia si nebudú môcť vyberať, ale ani posielať svoje grécke eurá mimo Grécka mal byť realitou už od 1.7.2015, kedy krajina nezaplatila splátku Medzinárodnému menovému fondu. Dôvod je prozaický – porušenie článku 123 Zmluvy o fungovaní EÚ o monetárnom financovaní. V jednoduchosti, Grécko odmietlo splácať svoje dlhy, a tým sú všetky finančné záväzky a cenné papiere v platobnej neschopnosti. Tieto papiere sú taktiež použité ako kolaterál pre ECB a Grécku centrálnu banku na čerpanie núdzovej likvidity (tzv. „Emergency Lending Assistance - ELA“). Samozrejme, že po referende už nie je ani teoretická pravdepodobnosť, že Grécko dostane peniaze z programu, a tým pádom ECB má povinnosť celú ELA zrušiť, čím odstrihne Grékov od výberu peňazí z bankomatov. Dodatočne by ECB mala Grécko odpojiť od medzibankového platobného systému TARGET2.

Tieto kroky budú v následku viesť k náhlemu zastaveniu gréckej ekonomiky skoro ako v prípade, keď automobilu dôjde benzín. Táto ekonomická kontrakcia nebude mať obdobu v dejinách vyspelých krajín (ak Grécko ešte môžeme považovať za vyspelú krajinu). Jej dôsledkom môže byť humanitárna kríza, obrovské sociálne nepokoje a dokonca aj prevrat. Na tejto kríze najviac stratia dôchodcovia, keďže ich úspory a penzie budú vymazané a krátkodobo zrejme nebudú mať ani prístup k základným službám. Dopad na finančné trhy môže byť tiež signifikantný z dôvodu dôležitosti tohto vývoja voči celému západnému finančnému systému. Pomaly sa začnú objavovať otázky ohľadne udržateľnosti Španielska (Podemos), Talianska (Movimento Cinque), ale aj Francúzska (Le Pen) v menovej únii. V prvom rade pôjde o historicky prvú udalosť, kedy sa európska architektúra začala rozpadať.

Grécka vláda sa bude pravdepodobne snažiť utlmiť ekonomický kolaps. Na stôl môžu prísť nekonvenčné riešenia tejto ekonomickej situácie. Grécko bude potrebovať v prvom rade zásoby tvrdej meny na zabezpečenie importu strategických surovín. Tieto prostriedky zrejme urgentne od svojich západných veriteľov nedostane, ale môže ich získať napríklad zo strany Číny a Ruska výmenou za určité koncesie. Z geopolitického hľadiska by táto situácia bola výhrou najmä Ruska a to hlavne z vojenského hľadiska a ľahkým prístupom k Stredozemnému moru. Rusko by taktiež mohlo použiť Grécko na blokovanie sankcií voči svojej ekonomike koncom tohto roka. Čína by sa zase posunula do úlohy svetového bankára a veriteľa. G7, MMF a samotný západný finančný systém by zase utrpel morálnu porážku vo finančnom súboji s čínskou menou.

Je pravdepodobné, že Gréci deklarujú väčšinu svojich dlhov ako tzv. „odious debt“ a na základe teórie medzinárodného práva budú žiadať ich odpis z dôvodu, že porušujú základné ľudské práva. Čo znamená, že sa aj slovenské garancie v rámci dočasného eurovalu (EFSF) začnú meniť na peňažné prostriedky (1,5 mld. EUR), ktoré ako veriteľ budeme musieť postupne za Grécko splácať. V horšom scenári budeme musieť splácať aj tzv. nadgaranice v rámci EFSF, ak by v nasledujúcich rokoch došlo k platobnej neschopnosti iných členov Eurozóny, čo sa dnes už nedá vylúčiť (nástup radikálnej ľavice v Španielsku). Dodatočne samotné centrálne banky môžu zaknihovať veľké straty. V súčasnosti majú centrálne banky schopnosť absorbovať straty vo výške 489 mld. EUR (OBLAC – „on-blance sheet loss absorption capacity) a ich kapitál a rezervy predstavujú 95,5 mld. EUR. V prípade finančnej expozície systému centrálnych bánk (Eurosystém) voči Grécku hovoríme o prípadných stratách do výšky približne 140+ mld. EUR a len v prípade platobného systému ide o sumu vyššiu ako 100+ mld. EUR, čo je viac ako kapitál a rezervy Eurosystému. Z tohto dôvodu Slovensku a môže vzniknúť nutnosť rekapitalizovať Národnú centrálnu banku a Európsku centrálnu banku až do výšky slovenskej expozície, čiže 1,5 mld. EUR. ECB má názor, že členské štáty majú povinnosť rekapitalizovať svoje centrálne banky (ECB Convergence report 2010). Celkovo je slovenská expozícia voči Grécku vo forme garancií eurovalu (1,5 mld. EUR nerátajúc nadgarancie) a voči NBS a ECB vo výške viac ako 1,5 mld. EUR. Kombinovane ide o sumu vyššiu ako 3 mld. EUR.

Samozrejme táto kríza už dávno nie je o účtovaní finančnej expozície a odhadoch finančných strát. Grécku bude hroziť humanitárna kríza a je otázne, či záchrannú ruku podá EÚ a západ, alebo sa o to postará Čína a Rusko. V dlhodobom horizonte je na stole fungovanie Európskej únie ako takej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?