Budúcnosť: Uber nezamestnanosť a negatívne dane?

Autor: Auxt Róbert | 28.9.2015 o 16:29 | (upravené 28.9.2015 o 16:47) Karma článku: 12,68 | Prečítané:  2523x

Podľa viacerých vizionárov a vedcov čakajú svet v najbližších desaťročiach paradigmatické zmeny z dôvodu prelomových aplikácií v rámci umelej inteligencie, internetu vecí, 3D-tlačiarní, dronov a veľkých dát. 

Vzostup robotov a umelej inteligencie

Svojim spôsobom dnes neexistuje spôsob, ako predikovať budúcnosť na viac než 5-10 rokov. Posledné roky naznačujú relatívne radikálne trendy, ktoré dramaticky zmenia nielen priemysel, ekonomiku, ale i samotné zriadenie sociálnych celkov.

Asi najzaujímavejší výskum v oblasti umelej inteligencie sa momentálne sústreďuje v jej sub-fielde pod názvom "deep learning". Samotný Google urobil ešte minulý rok svoju asi  najstrategickejšiu investíciu v podobe akvizície londýnskeho startupu DeepMind za 500 mil. USD, ktorý je vo svete najďalej vo vývoji všeobecnej umelej inteligencie, pričom zamestnáva len 75 zamestnancov. "Deep learning" je set algoritmov, ktoré modelujú vysoký level abstrakcie v dátach, za použitia architektúry používajúcej viacero nelineárnych transformácii.

Príkladom je napríklad architektúra DeepFace, ktorá slúži na rozpoznávanie tváre. Samotná tvár sa rozloží do viacerých vrstiev, ktoré predstavujú výstup pre rozpoznávanie viac ako 120 miliónov parametrov. Úspešnosť pri rozpoznávaní je viac ako 95%.

DeepFace - Zdroj: http://www.zdnet.com/article/facebooks-deepface-what-would-you-do-with-it/DeepFace - Zdroj: http://www.zdnet.com/article/facebooks-deepface-what-would-you-do-with-it/

Využitie tzv. "deep learningu" sa momentálne koncentruje na procesing obrázkov, ale jej využitie je prakticky neobmedzené pri analýze akýchkoľvek dát. Ide najmä o problémy v logistike, energetike, eShopoch. V budúcnosti pôjde aj o financie, účtovníctvo, medicínu alebo architektúru.

Über technologická nezamestnanosť

Veľkú diskusiu rozpútala v posledných mesiacoch aplikácia od Uberu. Dôvod je veľmi prozaický. Nová technológia prináša nižšie ceny pre konzumenta, ale aj nižšie zisky pre bežných regulovaných taxikárov, ktoré môžu byť z ekonomického hľadiska likvidačné. Nie je  dokonca vylúčene, že o 10-20 rokov bude aj koncept od Uberu archaický a o taxi služby sa budú starať autonómne taxíky bez vodiča. Konzekventne sa bez práce ocitne opäť istá kategória populácie.

Čo sa teda deje, a prečo bude práce v budúcnosti menej? Ekonómovia tradične definujú produktivitu ako funkciu vstupov, napríklad práca a kapitál. V budúcnosti bude kapitál vo forme strojov (internet vecí/3D-tlačiarne/drony) a softwaru (umelá inteligencia/veľké dáta) omnoho výkonnejší a hlavne lacnejší. Ľudská pracovná sila nebude konkurencieschopná, a tým pádom bude nahradená lacným a výkonným kapitálom (stroje a software). V takotmo svete by podľa profesora Jeffreiho Sachsa roboty a automatizácia prevzali drvivú väčšinu pracovných pozícii v de facto post-humánnej ekonomike. Tentoraz nepôjde len o outsourcing lacných manuálnych pozícii, ale aj o sofistikované služby ako je účtovnictvo, právne služby, logistika, managmenet, medicínska diagnostika a dokonca aj o programovanie a dizajn IT aplikácií (príkladom je projekt "The grid" - pripravovaná umelá inteligencia na vytváranie web stránok. Link TU).

Sachsova téza nie je nová, kedže už od roku 1930 sa ekonóm John Maynard Keynes začal zapodievať nad tzv. „technologickou nezamestnanosťou“. Táto téza predpokladala, že sa pracovný čas začne postupne znižovať, čo čiastočne potvrdzujú dáta. Ešte koncom 19. storočia bolo bežné pracovať 60 hodín týždenne v kontraste so súčasnosťou, keď ľudia pracujú 29 hodín v Holandsku, 33 hodín v Nórsku a Dánsku.

Otázka do budúcnosti je preto jednoduchá. Z čoho budú ľudia žiť, keď nebudú mať žiadnu prácu poprípade budú pracovať minimálne?

Decentralizovaný kyber-sociálny systém

Je isté, že roboty a umelá inteligencia prevezmú na seba časť práce, čo ale neznamená, že automaticky zmiznú všetky pracovné pozície. Pretrvajú napríklad kreatívne profesie ako umenie, filozofovanie, písanie a kávičkovanie, či výskum.

Aby v budúcnosti mohla fungovať „kaviarenská“ ekonomika, bude treba upraviť finančný a ekonomický systém tak, aby sa predišlo „Hobbsovej budúcnosti“ poznačenej etnocentrizmom, nepotizmom, a minimálnemu prerozdeľovaniu ekonomických statkov.

Jednou z možností je napríklad algoritmické riešenie distribúcie bohatstva v štýle Bitcoinu. Jedným z príkladov je projekt „Resilience“. Projekt je založený na filozofii decentralizovaného sociálneho algoritmického systému na základe blockchains (ala Bitcoin) a tzv. „basic incomu“.

Zdroj:https://bitnation.co/blog/why-decentralised-organisations-require-a-new-type-of-welfare-system-literarily/Zdroj:https://bitnation.co/blog/why-decentralised-organisations-require-a-new-type-of-welfare-system-literarily/

V esencii ide o decentralizovaný kyber-sociálny systém. Samozrejme tieto myšlienky sú v plienkach, ale okrem krypto-anarchistov si nachádzajú svoju obľubu už aj medzi elitami v Sillicon Valley (link TU) alebo aj na kráľovskom dvore v Holandsku (link TU).

Socialisti a libertariáni na rovnakej lodi?

Všeobecne menej radikálne a ezoterické myšlienky, ktoré môžu z časti riešiť dopytovú otázku technologickej nezamestnanosti sú klasický „basic income / základný príjem“ a „negatívne dane“. Obidve myšlienky si sú esenciálne veľmi podobné.

Dokonca libertariánsky Milton Friedman sa domnieval, že negatívna daň je tou najmenej deštrukčnou formou sociálnej politiky. Negatívne dane (alebo „negative income tax – NIT) sú formou progresívnej dane, ktorá pri určitej výške príjmu predstavuje finančný príspevok namiesto dane a odvodov. Pre teoretický príklad: niekto kto zarába 5000 EUR ročne by dostal 50% negatívnu daň a tým by sa upravil jeho príjem na 7,500 EUR ročne v čistom. Niekto kto by mal príjem povedzme 10,000 EUR by mal 0% daň a niekto kto by bol nezamestnaný by dostal 100% negatívnu daň zo základu napríklad 5000 EUR ročne (alebo 416 EUR mesačne) - čo by bol najnižší príjem v ekonomike.  

Socialisti najmä v Európe presadzujú niečo veľmi podobné (link TU). Filozoficky ide o univerzálnu pan-EÚ dávku, na ktorú by mal nárok každý občan EÚ. Táto dávka by mala zamedziť sociálnym rozdielom. Predstavovala by minimálne 60% priemernej mzdy v danej krajine (na Slovensku by táto dávka predstavovala sumu momentálne asi 529 EUR na osobu). Táto suma by sa mohla na rozdiel od štátnej dávky financovať zo spoločného rozpočtu EÚ, a tak by mohla predstavovať akési fiškálne kvóty, kde by bohatšie krajiny prispievali chudobnejším. 

Záverom

Slovensko tak ako iné krajiny sa musí pripraviť na technologické a demografické zmeny, ktoré v budúcnosti nastanú. Naša hospodárska politika sa musí sústrediť na podporu školstva a vedy a proporčne navýšiť výdavky v tejto oblasti. V podpore rozvoja a vývoja technológii by bolo možné zaviesť vyššie odpisy na vedu a výskum pre spoločnosti napríklad na úrovni 200%.

Na druhej strane sa Slovensko, EÚ a svet nevyhne zmenám v štruktúre priemyslu v dôsledku nových a radikálnych technológii a musí skúmať ekonomické modely, ktoré zabezpečia redukciu chudoby, ale taktiež zabezpečia motiváciu pre ľudí participovať v ekonomike budúcnosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?