Málo turistov a prázdne izby
Slovenský cestovný ruch je v marazme. Na jednej strane sa hotelom v Bratislave relatívne darí, i keď ich návštevnosť sa nedá porovnať s Prahou, Viedňou dokonca ani s Rigou. Prežívajú. Pre porovnanie, vyťaženosť izby v Bratislave je 69%, v Prahe 92%, v Budapešti 91%, v Rige 83% a vo Varšave 76%.
Táto vyťaženosť ide prudko dole v rodinných hoteloch mimo Bratislavy, ktoré zisk nevideli niekoľko rokov a prežívajú skôr kvôli obetavosti svojich majiteľov a ich rodín, stále sa z akejsi pasie venujúcich tomuto podnikaniu. Veľa takýchto hotelov je aj potenciálne na predaj alebo zápasí s väčšími či menšími finančnými problémami. Niekedy niet na zaplatenie odvodov alebo minimálnej mzdy pre personál. Renovácia interiéru a exteriéru je možná len z prostriedkov EÚ, alebo založením nehnuteľnosti banke.
Ak náhodou hotel akotak funguje, štát si každý rok nájde spôsob, ako pritvrdiť podmienky pre podnikanie - napríklad formou prísnych hygienických podmienok (nad rámec legislatívy EÚ), povinnej zdravotnej služby, preškoľovania vodičov, školenia plavčíkov, evidencie alkoholu, likvidácie odpadu, vysokých odvodov, alebo formou extrémnych poplatkov pre správcov autorských práv.
Kapitolou samou o sebe je vysoká sadzba DPH v porovnaní s drvivou väčšinou krajín EÚ (vyššia DPH je už len v Dánsku). Tu treba zdôrazniť fakt, že podnikateľ v cestovnom ruchu si nevie uplatňovať veľkú DPH na vstupe, keďže veľa jeho nákladov sú položky bez DPH, ako sú poplatky, miestne dane, alebo personálne náklady. Na druhej strane vytvára veľkú DPH na výstupe. Z tohto dôvodu má väčšina krajín v EÚ zníženú sadzbu DPH na ubytovanie, ale aj stravovanie v hoteloch. Problémom je aj fakt, že všetky krajiny V4 majú túto sadzbu DPH nižšiu, ako je tomu na Slovensku.
Slovenský cestovný ruch, zaťažený okrem takmer najvyššej DPH na ubytovanie v EÚ, suverénne vedie aj v poplatkoch za autorské práva. Tieto poplatky vyberajú štyria správcovia autorských práv. Ide o SOZA, LITA, OZIS a Slovgram. Každý z týchto správcov si určuje poplatky de facto sám, čo momentálne vedie napríklad v prípade LITA k viacerým súdnym sporom a zbytočnej byrokracii.
Cestovný ruch môže zamestnávať viac ľudí
Cestovný ruch vytvára na Slovensku spolu takmer 370-tisíc pracovných miest a podieľa sa na tvorení takmer 3% HDP. Cestovný ruch patrí k najväčším prvozamestnávateľom mladých ľudí (celkovo ide o zhruba 20% pracovnej sily, ktorá má 24 rokov a menej). Na druhej strane má Slovensko po Taliansku a Grécku tretiu najvyššiu nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ. Drvivá väčšina z nich nikdy nepracovala a má pomerne nízke vzdelanie. V súčasnosti majú minimálne možnosti zamestnať sa hlavne v znevýhodnených regiónoch. Ak by sa v najbližších rokoch podarilo vyčistiť vzduch pre podnikanie napríklad v cestovnom ruchu, mohlo by to znamenať tisícky pracovných miest pre mladých.
Aké sú riešenia #SIETE pre malých slovenských podnikateľov a cestovný ruch?
Zrušenie daňových licencií – Ide o veľkú záťaž hlavne pre malého a začínajúceho podnikateľa. Navyše „daň zo straty“ je amorálna.
Zníženie odvodového zaťaženia – Problémom malých a stredných podnikateľov sú najmä odvody. Znížime zdravotné odvody na zamestnancov tak, že úspora bude dosahovať rádovo stovky eur ročne.
Zníženie byrokratického a administratívneho zaťaženia – Mnohí podnikatelia nechcú od štátu nič, len svätý pokoj, a aby im neustále nehádzal nové a nové polená pod nohy. Príkladom môže byť zrušenie povinnej zdravotnej služby pre nerizikové povolania alebo preškoľovanie vodičov.
Jedna platba – Živnostník zaplatí namiesto daní a odvodov jediný poplatok, čím bude mať od štátu úplný pokoj.
Jeden úrad – Namiesto behačiek kade-tade si podnikateľ vybaví administratívu so štátom na jednom mieste.
Jeden dátum – Maximálna lehota splatnosti faktúr 30 dní a zákaz zavádzať nové povinnosti pre podnikateľov po 1. januári príslušného roka. Zároveň maximum komunikácie so všetkými štátnymi inštitúciami prevedieme do elektronickej formy.
Len jedna organizácia na výber poplatkov autorských práv – Dnešný stav je bludiskom kolektívnych správcov autorských práv (SOZA, LITA, OZIS, Slovgram).
Flexibilný zákonník práce – Upravíme zákonník práce tak, aby bol flexibilnejší a dal oveľa reálnejšie možnosti na sezónne zamestnávanie, dôležité v cestovnom ruchu.
Inštitucionálna reforma cestovného ruchu – Silné ukotvenie agendy cestovného ruchu na jednom ministerstve pod záštitou špecializovaného štátneho tajomníka. Sprofesionalizujeme Slovenskú agentúru pre cestovný ruch (SACR) so zameraním na kvantifikovateľné ciele.
Potenciálne zníženie DPH na cestovný ruch – po zvážení fiškálnych dopadov preskúmame a neskôr zavedieme zníženú sadzbu DPH na cestovný ruch.
