Kompletné diaľnice až po roku 2100?

Autor: Auxt Róbert | 24.9.2016 o 19:02 | Karma článku: 9,51 | Prečítané:  3425x

Slovensko na úplné dobudovanie siete diaľnic a rýchlostných ciest potrebuje postaviť spolu okolo 1137 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. 

Slovensko na úplné dobudovanie siete diaľnic a rýchlostných ciest potrebuje postaviť spolu okolo 1137 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Išlo by o komplexnú infraštruktúru  a pokrytie celej krajiny, ktorú by cesty spojili od východu na západ a zo severu na juh tak, že by sa nikto nemal cítiť ukrivdený.

Podľa približných prepočtov si výstavba všetkých týchto úsekov vyžiada okolo 20 miliárd eur, presnejšie 19,48 miliardy pri aktuálnej priemernej cene 18,7 milióna eur za jeden km. Z toho okolo 6 miliárd eur potrebujeme na stavbu chýbajúcich diaľničných úsekov a 13,45 miliardy na výstavbu rýchlostných ciest.

Každý vie, že tempo, akým sa stavali diaľnice posledné dve desaťročia, bolo nedostatočné. Len na upresnenie, tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je asi 11 km ročne (dlhodobý priemer za 20 rokov). Pri pláne postaviť nových 1137 km by to týmto tempom trvalo približne 103 rokov.

Treba zrušiť predražené tendre?

Pre ilustráciu financovanie z EÚ fondov je len kvapka v mori. V programovacom období 2014-2025 je napríklad alokácia na výstavbu diaľnic len 1,3 mld. EUR čo nepostačuje ani na pokrytie všetkých naplánovaných úsekov a celkovo už teraz chýba niečo cez 240 mil. EUR na finančné krytie úsekov, ktoré boli vysúťažené v tendroch. Ilustratívne povedané na úsek D1 Prešov západ-juh ostáva z kohézneho fondu v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra iba 27 mil. EUR.

Niekto môže konštatovať: "Zrušme predražené tendre a postavíme viac"? Realita však môže byť iná. Napríklad v prípade úseku D3 Čadca Bukov-Svrčinovec sa dá rátať aj s príspevkom z ďalšieho európskeho finančného mechanizmu tzv. „Connecting European Facility (CEF)“ vo výške 87 mil. EUR, o ktorý by Slovensko prišlo, ak by došlo k zrušeniu súťaže. Inak povedané ak sa tender na D3 zruší tak nová súťaž nebude mať ani zmysel, keďže úsek nebude mať finančné krytie (padne financovanie z CEF vo výške 87 mil. EUR) a nebude chýbať iba 240 mil., ale rovno 327 mil. EUR v rámci diaľničných projektov.

Povedzme, že aj keby sa vysúťažili radikálne lepšie ceny na úsek D1 Prešov, západ – juh (356 mil.) a D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec (239 mil.) o rovných 20%, tak by to bola úspora spolu cca. 119 mil. čo je suma, ktorá horko-ťažko vykompenzuje stratu 87 mil. z CEF. Samozrejme nikto negarantuje, že vysúťažené ceny budú o toľko nižšie, takže je možné, že sa nevykompenzuje ani len strata prostriedkov z CEF, a tým by sa nedostatok finančných zdrojov na diaľnice len prehĺbil. Na druhej strane zrušenie D3 v Čadci by znamenalo posun výstavby minimálne o 1 až 2 roky, čo je pre región likvidačné a zrušenie D1 v Prešove je akt, ktorý hraničí s vlastizradou (minimálne pre občanov žijúcich na východe). Čiže rušením tendrov momentálne nič nezískame, ale skôr poškodíme regiónom a pripravíme o prácu stovky až tisícky ľudí v ťažkých regiónoch.

EÚ nás nespasí

Problém je v tom, že na reálnu dostavbu D1 z Bratislavy do Košíc a dostavbu kľúčových úsekov na D3 potrebujeme v investičných nákladoch viac ako 4 mld. EUR a momentálna alokácia v rámci OPII je iba 1,3 mld. Je jasné, že pokiaľ nedôjde k realokáciám v zmysle operačného programu a možno aj celkovej koncepcie eurofondov, tak to zaplatia ľudia cez dane alebo zadlžovaním sa.

Povedzme, že EÚ nás nespasí a taktiež nechceme čakať na dostavbu po roku 2100, čo už koliduje s udalosťami v Star-treku. Aby sme si vytýčili reálny a naozaj dosiahnuteľný cieľ dostavať kompletnú cestnú infraštruktúru do roku 2035, potrebovali by sme aktuálne dlhodobé tempo zvýšiť asi päťnásobne a ročne stavať dlhodobo 60 km diaľnic a rýchlostných komunikácií.

Znamenalo by to, pokiaľ ide o náklady, že od roku 2017 po rok 2035, spolu 19 rokov, by štát každý rok investoval do diaľnic a rýchlostných ciest navyše jednu miliardu eur. Áno, malo by to vplyv na štátny rozpočet. Pozrime sa aký. Tento najjednoduchší model financovania cez dlh, každý rok jedna miliarda navyše oproti rozpočtovaným výdavkom štátneho rozpočtu (pri predpokladanom raste ekonomiky), by podľa približných prepočtov v roku 2035 by to bolo 57,64 percenta HDP. Dodatočne do roku 2022 by sme boli pod hranicou tretieho sankčného pásma, ktoré stanovuje ústavný zákon o dlhovej brzde. 

Na druhej strane sa za 5 rokov verejný dlh Slovenska zdvojnásobil, ale, čo je podstatné, drvivá väčšina týchto zdrojov sa prejedla, neinvestovala sa do rozvoja, modernizačný dlh napríklad zdravotníckych zariadení či ciest sa výrazne neznížil, to najnutnejšie dostali akurát školy a centrá miest.

Zadlžovanie sa samozrejme nie je yďaleka tá najlepšia cesta, ak sú iné možnosti. Samozrejme ideálne by bolo nájsť 1 mld. EUR v rámci úsporných opatrení napríklad v rámci byrokracie štátnej správy a dotácii. To by však štát musel byť dobrý hospodár. Pre ilustráciu ročne štát dá na podporu výroby elektrickej energie z fosílnych palív približne 120 mil. EUR. Inak povedané investícia do diaľnic má lepší fiškálny multiplikátor, ako podpora ťažby hnedého uhlia.

Čo tá "hodnota za peniaze"?

Samozrejme nie je to len vec samotného financovania. Treba hľadať možnosti na ušetrenie aj v rámci napríklad prevádzkových nákladov na údržbu diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. a II. triedy. Dnes je stav asi taký, že niekedy ani úradníci nevedia povedať, ktorú cestu kto udržiava. Dnes je údržba delená v rámci Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), Slovenskej správy ciest (SSC) a správy ciest vyšších územných celkov (VÚC). Nastávajú situácie, kedy podfinancovaná SSC, alebo VÚC nemajú prostriedky ani na nutnú údržbu napríklad mostov. Tu je na mieste sa zamyslieť nad spojením týchto subjektov a využiť ich spoločné zdroje a zabrániť plytvaniu s peniazmi. Takto sa reálne dajú ušetriť desiatky miliónov ročne.

Ďalšou témou je neefektívne vynakladanie peňazí napríklad na projektovú dokumentáciu. Príkladom je moje konanie, kde som zrušil dokumentácie za viac ako 10 mil. EUR (R2 križovatka D1 Trenčianska Turná a R2 Košice Šaca-Oľšany), ktoré zásadne presahovali predpokladanú hodnotu zákazok rádovo o 10tky percent alebo predražený externý dozor za 4,6 mil. EUR (D1 Budimír-Bidovce), kde sme zistili, že cena by mohla byť podstatne nižšia. V prípade R2 v Košiciach sme prehodením projektu do tzv. žltého FIDICu vedeli paradoxne prípravu urýchliť o približne 1 rok.

Dodatočne sa musíme zamyslieť aj nad faktom, či všetky rýchlostné cesty majú byť postavené tak, ako sa momentálne projektujú, alebo by napríklad v prípade úsekov R7, R4, R3 a R2 nestačilo iba rozšírenie ciest I. triedy na kvalitný štvor-pruh a postavenie obchvatov miest a obcí. Takto by sme vedeli znížiť výslednú sumu 13,45 mld. EUR na všetky rýchlostné cesty o podstatný kus, keďže by sme sa vyhli napríklad nákladnému výkupu pozemkov.

V rámci tendrov sa možno treba zamyslieť nad zákazom konzorcií, čím by sme donútili viac subjektov zúčastňovať sa súťaží a znížili by sme podozrenia na kartelové dohody.

Inak povedané hodnota za peniaze má veľký zmysel pri nestrategických investíciách, údržbe a rýchlostných cestách.

Pred dvoma tisíckami rokov všetky cesty viedli do Ríma. Hodvábna cesta bola životnou tepnou Ázie. Matka ciest v Amerike, Route 66, sa stala životným štýlom. Ak má Slovensko dostať potrebnú infraštruktúru pred rokom 2100 tak musí začať racionálne investovať a hospodáriť a nie prejedať sa v prospech výdavkov štátnej byrokracie a nezmyselných dotácii.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?