Malých krajín do 10 miliónov obyvateľov, ktoré by viedli rebríčky nie vďaka ložiskám plynu alebo ropy, je na svete relatívne málo. Za prominentný vieme označiť mestský štát Singapur s počtom obyvateľov porovnateľným so Slovenskom. Singapur si najnovšie chce vydobyť prezývku tzv. inteligentného národa, alebo tzv. "Smart Nation".
Ako funguje hospodárska politika Singapuru?
Singapur má 7 základných hospodárskych a ekonomických politík:
Rast za pomoci inovácie a ľudského kapitálu
Urobiť zo Singapuru globálny ekonomický a technologický uzol
Vytvoriť rôznorodý a dynamický ekosystém pre podnikanie
Aplikovať inovácie do praxe s ich nasledovnou komercializáciou
Vytvoriť štát, ktorý má inteligentnú Smart-energetiku
Zlepšiť produktivitu a ochranu pôdy
Vybudovať domov pre svojich občanov
Singapur ma relatívne nízke progresívne zdaňovanie príjmov od 0-20%. Celkové daňové zaťaženie predstavuje 27%, z toho zdanenie práce predstavuje 17,6%. Daňový systém a byrokracia obyvateľov nezaťažuje.
Celkovo exituje len 5 rôznych platieb a v priemere ročne podnikateľovi zaberú len 82 hodín času na ich vypĺňanie a komunikáciu s úradmi.
Pre porovnanie na Slovensku máme 20 platieb, na ktorých potrebujeme 260 hodín a celkové daňové zaťaženie predstavuje 47% (z toho 39% predstavuje zdanenie práce). Zdroj: Paying taxes 2014
Krajina taktiež masívne podporuje vedu a výskum napríklad daňovými odpismi až do výšky 400%. Najnovší výskum aplikuje inovácie ako sú napríklad tzv. Smart-energy, Smart-city do celkového projektu Smart Nation.
Sociálna politika Singapuru
Zaujímavý je aj dôvod, prečo sa v Singapure dokázala udržať jedna vláda pri moci celé desaťročia bez nepokojov demokratickým spôsobom. Nešlo ani tak o podnikateľské prostredie, finančné centrum ani inovácie, ktoré vláda zabezpečila svojej krajine, ale o jej sociálnu politiku.
Vláda s ľuďmi uzavrela sociálny kontrakt, v ktorom ponúkla občanom dva jednoduché sľuby v sociálnej oblasti. Dôstojnú starobu a výstavbu štátnych bytov. Singapurska vláda cez svoju agentúru "Housing Development Board" postavila vyše 1 milióna bytov pre svojich obyvateľov. V dôsledku tejto politiky v Singapure de facto neexistujú bezdomovci ani getá. Dôstojnú starobu zabezpečuje aj legislatíva, ktorá umožňuje rodičom žalovať svoje deti, pokiaľ sa o nich odmietajú starať.
Singapur a korupcia
Vláda po celé obdobie udržiava silný ethos. Singapurska vláda a civilná služba sú celkovo považované za najmenej skorumpovanú.
Premiér zarába 3 mil. USD ročne
Ministri 1,5-2,3 mil. USD ročne
Tieto sumy sú pre na slovenské pomery astronomické, ale treba si uvedomiť, že tresty za korupciu politikov a úradníkov sú veľmi tvrdé. V Singapure dokonca stále existuje aj trest smrti, ktorý sa však v posledných rokoch nevyužíva. Politikom teda v prípade korupcie ide fakt o veľa.
V čom sa vie Slovensko inšpirovať
Podobne ako Singapur by Slovensko malo deklarovať svoje národné priority. Taktiež je veľmi dôležité mať v spoločnosti silný sociálny kontrakt v zmysle, ak budeš usilovne pracovať a budeš dobrý občan tak štát poskytne tebe a tvojej rodine primerané a dostupné bývanie, teba a tvojim deťom dá kvalitné vzdelanie, občanom poskytne efektívnu zdravotnú službu, vysoké dôchodky, podnikanie bez byrokracie a v starobe sa postará o základný sociálny štandard.
Na začiatok môžeme začať riešiť otázku infraštruktúry v nerozvinutých regiónoch, aby jeden kolabujúci most na Orave neodrezal jeden región. Alebo R4 pre Svidník a D1 až do Michaloviec, ktoré by zvýšili mobilitu pracovnej sily. Alebo výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny a pre seniorov. Príklad: na Slovensku žije väčšina mladých ľudí so svojimi rodičmi - je to vôbec najviac v EÚ, dôvodom je dostupnosť bývania a slabá mobilita obyvateľstva.
Tento sociálny štandard sa dá zabezpečiť iba v prípade, že funguje ekonomika, ktorá nie len dobieha gigantov ako je USA, či západná Európa, ale ich v určitom čase môže aj predbehnúť. Na niečo takéto treba podnikateľský a inovatívny ekosystém bez byrokracie, regulácie a nezmyslených zákonov. Daňový systém musí byť hlavne jednoduchý (znížiť počet rôznych platieb a zložitosti vypĺňania daňových dokumentov) s výnimkami napríklad len pre špeciálne ekonomické zóny, vedu a výskum. Tam, kde to má ekonomický efekt. Dane môžu byť rovné alebo progresívne, ale je podstatné, aby boli atraktívne pre prácu aj kapitál, a tým podporovali investície a podnikavého ducha (zaťaženie práce je na Slovensku neúmerné).
Je taktiež nutné investovať do ľudského kapitálu takým spôsobom, aby sme neprepadali v rebríčkoch ako je PISA, ale aby sa naši študenti približovali tým zo Singapuru, či z Číny. Po vzore Estónska sa možno zamyslieť nad tým, či v školách pre žiakov už od 6-7 rokov nezaviesť povinný druhý jazyk - programovací (viac TU), alebo po vzore škandinávskych krajín prestať prekladať filmy a seriály z ich pôvodného jazyka.
Je asi ťažké predstaviť ťažké tresty pre politikov a vysokopostavených úradníkov a politikov tak, ako je tomu v Singapure alebo Číne na Slovensku. No vieme si predstaviť hmotnú zodpovednosť našich predstaviteľov za ich rozhodnutia a konanie. Takto by sa aspoň zvýšila vážnosť, ale aj rizikovosť takéhoto povolania. Kandidátov na hmotnú zodpovednosť by napríklad v našom zdravotníctve bolo viac ako dosť. Taktiež za dobrú službu štátu musíme úradníkov a politikov motivovať. Samozrejme ak sa spojí s určitým konkrétnym cieľom s dôrazom na efektívnu exekutívu - príkladom môže byť zavedenia fungujúceho eHealthu, eGovernmentu, Open-data/Open-API napr. internou in-house implementáciou podobne ako v Estónsku s obmedzenými verejnými obstarávaniami.
Slovensko bude musieť byť atraktívne pre imigrantov, ak chce byť v budúcnosti úspešné aspoň za predpokladu, že nedôjde k zmene demografickej krivky. Samozrejme imigračná politika sa musí zamerať na vzdelaných a kultúrne príbuzných ľudí.
Aj Slovensko sa môže stať inteligentným a fungujúcim štátom!