Zvrátené IT v známostnej ekonomike
Predstavme si postavu zvráteného Steva Jobsa, ktorý namiesto toho, aby priniesol na svet produkty, ktoré chce vlastniť skoro každý, sa rozhodne za každú cenu prekaziť akýkoľvek vývoj vo výpočtových technológiách. Samozrejme Apple by si vypýtal po "známostiach" mastnú dotáciu od vlády vo forme grantov, ale prostriedky by použil na niečo úplne iné. Svet by nepoznal iPad ani iPhone. Ostali by sme v rovine známej karikatúry iPaid. V zásade by si to nikto nevšimol a veselo by používal starú Nokiu alebo kus papiera na zapisovanie.
Podobne je to aj vo svete verejného obstarávania IT pre štát. Štátu pri míňaní prostriedkov EÚ určených na elektronizáciu štátnej správy ide len o ich míňanie a prihrávanie kšeftov pre "známych ľudí" a nie o cieľ – jednoduchý, fungujúci a intuitívny elektronický štát bez byrokracie.
V oboch prípadoch by si užívateľ, občan, neuvedomil, že o niečo prišiel. Nikdy nemal príležitosť si chytiť a vyskúšať iPhone, alebo povedzme, založenie s.r.o. z pohodlia domova, či zaslanie daňových dokladov cez internet.
Teraz trochu faktov
Štát dostal na elektronizáciu od EÚ 843 mil. EUR. (v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti - tzv. OPIS) túto sumu však krajina nevyužila, keďže EÚ komisia uvalila tzv. „korekciu“ vo výške 93 mil. EUR (korekcia = zneužitie EÚ fondov) za vážne pochybenia pri verejnom obstarávaní.
Štát ušil de facto všetky zákazky v OPISe na mieru. Robil to relatívne okato cez jasnú diskrimináciu uchádzačov. Technicky boli požiadavky nastavené tak, aby ich splnili len vyvolení. Napríklad uchádzač musel deklarovať určitý obrat v spoločnosti za posledné 3 roky, či predtým úspešne ukončené zákazky pre štát. Nasledovali nedostatočne vysvetlené podmienky účasti, rozdiely v súťažných ponukách a v zmluve, alebo si štát de facto vyžiadal účasť štátnych expertov s 10 ročnou praxou a podobne (viac info nájdete TU). Inak povedané, ak ste už predtým nerobili IT zákazky pre štát a nezamestnávali ste „štátnych expertov“, tak si vaša firma ani nevrzla.
Výsledok takejto „známostnej“ ekonomiky je, že 843 mil. – 93 mil = 750 mil. EUR minutých prostriedkov je 10x (slovom desaťkrát) viac, ako na elektornizáciu potrebovalo Estónsko (cca 74 mil. EUR) s tým, že poskytuje komplexné IT služby svojím občanom. Medzi inými aj založenie s.r.o. cez internet do pár hodín, alebo elektronický občiansky preukaz priamo v mobile.
Inak povedané aj keby Slovensko LEN skopírovalo estónsky systém a zaplatilo 74 mil. EUR (a všetko IT by fungovalo), tak by niekto s rozpočtom 843 mil. EUR stále podnikal s cca. 1000% prirážkou!
Aj to je výsledok „známostnej“ ekonomiky, kde znalosti a záujem spoločnosti idú zrejme bokom.
Malé porovnanie Slovenska s Estónskom v infografike