Prečo si zaslúžime dvojnásobné platy?

Autor: Auxt Róbert | 7.5.2017 o 18:12 | (upravené 7.5.2017 o 19:01) Karma článku: 11,24 | Prečítané:  3954x

To, čo väčšina ľudí len tuší pri pohľade na svoju výplatnú pásku, je omnoho viac založené na realite a faktoch, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. 

Pri vstupe Slovenska do EÚ a eurozóny sa všeobecne predpokladalo, že nie len ceny, ale aj platy sa časom postupne vyrovnajú, alebo inak konvergujú.

V prvom rade príchod zahraničných investícii zabezpečil zvýšenie produktivity práce, ale to samozrejme automaticky neznamenalo zvýšenie aj reálnych platov. Dodatočne nastal exodus hlavne mladých a vzdelaných hlavne za lepšie platenou prácou na západe.

Na druhej strane po vypuknutí veľkej finančnej a bankovej krízy v roku 2008 sa eurozóna dostala do problémov, keďže bolo jasné, že krajiny ako Grécko, či Cyprus žili na dlh a ich platy nezodpovedali reálnej produktivite práce. Na druhej strane sa prišlo aj na to, že určité krajiny držia svoju cenu práce umelo podhodnotenú tak, aby boli viac konkurencieschopné na globálnom trhu.

Inak povedané, ak má euro prežiť, tak je nutné zabezpečiť určitú makroekonomickú konvergenciu, či už ide o úroveň produktivity alebo platov. A ak tomu tak nebude, budú vždy krajiny, ktoré budú čistými exportérmi a budú kumulovať svoje zahraničné aktíva a iné krajiny, ktoré si budú požičiavať. Celkovo je možné hovoriť, že rast platov musí ísť ruka v ruke s produktivitou práce jedna k jednej v jednotlivých členských štátoch, ak má byť ekonomika eurozóny stabilná.

Pozrime sa na platy za rok 2016 v porovnaní s produktivitou práce v eurozóne. 

Ako sa dá pozorovať tak produktivita práce a platy v rámci eurozóny majú výrazné odchylky. Čo je však zarážajúcejšie je fakt, že Slovensko má z chudobnejších krajín okrem Grécka aj najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie.

Na druhej strane Slovensko má približne takú istú produktivitu práce ako Grécko, ale má dramaticky inú reálnu mzdu. Po odpočítaní daní a odvodov ostáva Slovákom len 7,459 eur ročne, pričom Grékom až 12,189 a Cyperčanom dokonca 19,347 eur, čo je viac ako dvojnásobok.

V porovnaní s Estónskom ide o ešte väčší paradox. Estónci majú nižšiu produktivitu práce ako Slováci, ale majú takmer o 2,000 eur vyššiu reálnu čistú mzdu (po daniach z príjmu, odvodoch a DPH).

Hypoteticky, ak by sme normalizovali čisté platy v rámci eurozóny, tak by Slováci mali v čistom ročne zarábať v priemere dvojnásobne viac a to približne 15,751 eur po zaplatení daní z príjmu, odvodov a DPH. 

Do budúcna je samozrejme nutné, aby nie len Slovensko, ale celá eurozóna zvyšovala svoju produktivitu napríklad cez inovácie a investície. Eurozóna si taktiež nemôže dovoliť to, aby pomer medzi platmi a produktivitou bol v rámci monetárnej únie až takto veľký.

Inak povedané, mzdy a produktivita zo strednodobého hľadiska musia rásť jedna k jednej. Dodatočne, ak sa Slovensko chce naplno ekonomicky rozvíjať, nemôže svoje hospodárstvo postaviť len na exporte, ale musí sa sústrediť aj na spotrebu a tá sa dá zlepšiť iba rastom reálnych príjmov.

Taktiež nie je možné, aby v monetárnej únii na jednej strane spektra bola vo Francúzsku reálna daň z príjmu takmer 58% a na Cypre ani nie 24%, alebo priemerná cena práce na úrovni 13,982 eur na Slovensku a 25,121 eur v Grécku pri takej istej produktivite práce na hlavu.

Niekto by sa taktiež pri myšlienkach na fiškálnu federalizáciu (zjednotenie napríklad daňových sadzieb), alebo dvojrýchlostnej EÚ mal skôr zamyslieť nad mechanizmom konvergencie a harmonizácie reálnych platov a rýchlejšiemu zvyšovaniu produktivity. Inak eurozóne hrozí podobná, ak nie ešte horšia kríza ako spred pár rokov a jej následky môžu byť tentoraz fatálne nie len pre eurozónu, ale aj pre celý projekt únie ako takej.

Ako by mohol takýto fiškálny transfer hypoteticky vyzerať? Napríklad tak, že by Slovákom z práce ostala ich celá superhrubá mzda na úrovni 13,982 eur za rok, čo je suma približne podobná tej ktorú by na základe svojej produktivity aj mali mať. Náklady na takéto zníženie odvodov a daní by bolo hradené cez fiškálny transfer.

Samozrejme, ak by platy boli na Slovensku lákavejšie, určite by sa zo zahraničia domov vrátilo aj mnoho z 300,000 odídencov, čo by ekonomike v budúcnosti len prospelo. 

A áno, ak má byť eurozóna „makroekonomicky“ férová, tak si Slováci zrejme zaslúžia dvojnásobné platy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

DOMOV

Fico chce opäť bojovať s korupciou, založí nový úrad

Fico zvažuje aj prijatie nového ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku


Už ste čítali?